Jana Pronská (35) z Nálepkova je šťastná žena. Je milujúcou matkou troch detí. Má skvelého manžela, ktorý je na dôvažok pragmatik a ako ťažkú romantičku ju drží pri zemi. Manželia Pronskí podnikajú, firma sídli v ich rodinnom dome, čiže domáca pani si iba obuje papuče a je v práci. Okrem toho si pochvaľuje relatívnu slobodu, keďže na ňu nestriehne prísne oko zamestnávateľa. Mladá rodina býva v modernom rodinnom dome v príjemnom horskom prostredí. Šťastie mladej Spišiačky sa v týchto dňoch znásobilo. Splnil sa jej detský sen, na pultoch kníhkupectiev sa v týchto dňoch objavila jej prvá kniha - Zlatníkova chovanica.

NÁLEPKOVO. Osudová láska až po hrob. Romantické vzdychy, aj bolenie zamilovanej duše. Ale tiež intrigy, nenávisť, mocenské záujmy. O tom všetkom, aj o inom je ľúbostný román zo stredovekého Slovenska. Príbeh z pera J. Pronskej sa odohráva na Spiši a v poľskom Krakowe. „Spiš je región s úžasnou históriou. Tak prečo by čitateľky mali siahať iba po knihách o Škótsku či Anglicku?" vysvetlila mladá spisovateľka.

Romanticky aj reálne

Ten, kto sa začíta do prvého románu od J. Pronskej, sa okamžite dá strhnúť pútavým dejom o dvoch zaľúbencoch. Lenže tento román nie je iba o zamilovaných vzdychoch. Stredovek bol predovšetkým temným obdobím, kedy ženy mohli o sebarealizácii iba snívať. Vo vtedajšej spoločnosti zastávali hlavne úlohu rodičiek a ničím neobvyklým nebolo ani znásilňovanie žien. Aj to všetko zahrnula do svojho románu pani Jana. K tomu treba pridať opis hradobnej architektúry či vtedajších odevov.

Múza ju kope na hrade

„To všetko sú znalosti z dejepisu, encyklopédií a vedomosti som čerpala aj z priamych návštev slovenských hradov. Stačilo, keď som videla expozíciu šperkov, alebo keď sa mi naskytol výhľad z hradobnej veže a už som mala v hlave akoby film," hovorí pani Jana o tom, ako ju kope múza. Spisovateľka z Nálepkova sa v románe zo stredoveku nevyhla ani detailným erotickým scénam. „Patrí to k láske, bolo to tak aj v stredoveku. Keby som to vynechala, už by to nebolo ono," vysvetľuje.

Písať začala ako deväťročná

Pani Jana písať začala už ako deväťročná. Boli to rôzne príbehy o Indiánoch alebo tie, ktorým je dodnes verná, historicko-romantické. „Mojím snom bolo byť spisovateľskou. Stále som o tom hovorila, mamka iba s úsmevom kývala nado mnou ruku, akože sú to iba také detské reči," s úsmevom spomína na svoje začiatky. Na svojom konte má už niekoľko pokusov o vydanie knihy. Vydavatelia jej však stáli dali košom, až prišla na rad Zlatníkova chovanica. „Písanie je pre mňa relax. Prvá je rodina, potom práca a ako oddych je písanie. Lenže písala by som, nech by som vykonávala akúkoľvek prácu," reaguje pani Jana na naše narážky, aké má fajn podmienky na písanie, keď pracuje ako ekonómka doma.

Súčasnosti má dosť

Zaujímavé je, že pani Jana si ako čitateľka aj spisovateľka hovie iba v historických romantických románoch. Svedectvom toho je aj jej bohatá knižnica. „Súčasnosti máme dosť okolo seba denno-denne. Sme svedkami rôznych tragických udalostí, nešťastí. Priznám sa, vplýva to na mňa veľmi negatívne, hlavne keď sa to týka detí. Preto mi takéto knihy pre mňa znamenajú dokonalý relax," dodala.

Na obzore ďalší román

Priaznivci tohto žánru sa môžu tešiť na ďalší román z dielne J. Pronskej. Ide o príbeh z okolia Košíc o lúpežnom rytierovi, baniach, dedičke. Chýbať nebude láska, ani intrigy.

ERIKA KARASOVÁ

erika.karasovakorzar.sk