Zlatníkova chovanica

Zlatníkova chovanica

Zlatníkova chovanica

 

Obrázok

Ľúbostný historický román zo stredovekého Slovenska

ObrázokSlovenský spisovateľ 2008

Ešte nikto u nás nenapísal taký romantický historický príbeh ako Jana Pronská. Ničím sa nelíši od podobných príbehov z pera anglických a francúzskych autoriek. Ibaže v ňom neožíva stredoveký Paríž či Londýn, ale úžemie stredovekého Slovenska a Poľska - Kremnica, Ľubovňa, Varínsky a Ľubovniansky hrad a Krakov.

anotácia:

Prvý romantický príbeh slovenskej autorky v ničom nezaostáva za ľúbostnými romancami anglických a amerických spisovateliek. Hradní páni, rytieri, manželstvá z rozumu a nad všetkým stojaca láska. Stredoveké Slovensko a Ľubovniansky hrad fascinujúco ožívajú v pôvabnom dobovom príbehu.

Na ľubovnianskom hrade sú pripravy na svadbu v plnom prúde, no nik nepozná skutočnú totožnosť zlatníckeho tovariša, ktorý vyrobil nezvyčajne krásne šperky pre syna krakovského kniežaťa a jeho nevestu z významného rodu. Mladý hradný pán, pospolitým ľudom nazývaný aj čierny rytier, má bystrý zrak, no keď odhalí tovarišovo tajomstvo, je stratený. Aj pre nádejného ženícha je ťažké odolať Arianinmu magickému čaru, ktoré skôr ako vo fyzických pôvaboch spočíva v jej osobnosti. Sobáš vopred dohodnutý mocnými je ohrozený...

 

Obrázok

 

Ukážka z knihy

V podvečer sviatku Svätej Panny sa napriek zákazu vybrala za mesto, kde mali rozložené svoje skromné príbytky kaukliari a zabávači, čo cez deň vystupovali po trhoviskách a uličkách. Tak veľmi ich túžila vidieť, že nedbala na svoju bezpečnosť a vybrala sa medzi nich sama.

Neuvedomovala si svoju krásu, a túžba znova uvidieť artistov na krásnych bielych žrebcoch ju zbavila opatrnosti. Nezbadala troch surových žoldnierov, ktorí si ju vyhliadli. Nevšimla si ich, až kým jej jeden z nich nezastal cestu. Jeho žiadostivý pohľad spojený s neresťou v tvári ju na smrť vydesil. Len čo po nej siahol špinavou rukou, vykrútila sa a rozbehla do poľa.

Za sebou začula dupot ťažkých čižiem, obzrela sa a zúfalá si uvedomila, že nemá nádej. Boli tam všetci traja. Mali ju v pasci. Nebolo pochýb, čo od nej chceli.

„Neboj sa, holubička, len roztiahneš nohy a bude to!“ posmieval sa jeden z nich už tesne za jej chrbtom.

„Pomoc!“ vykríkla z plných pľúc a prudko zmenila smer, aby unikla. Jeden z opitých útočníkov stratil rovnováhu a zvalil sa na zem, no vydesená Ariena vbehla priamo do roztvorenej náruče vysokého škľabiaceho sa násilníka. Z úst mu páchlo, keď sa naklonil k jej perám. Znova sa vzoprela škriabuc ho po tvári.

„Pomoc!“ stihla ešte raz zakričať, kým jej jeden z útočníkov nezakryl ústa dlaňou. Aj keď príšerný strach o život znásobil jej sily, nepodarilo sa jej vymaniť.

Muži ju bezohľadne zložili na zem a priľahli svojimi zažiadanými telami.

Ariene už bil v hlave umieračik, keď váha hnusných tiel náhle poľavila. Celkom pri nej zdupotali kopytá koní, vzduchom zasvišťal meč… Tri neveriace výkriky a potom už len ticho.

Schúlená do klbka so zažmúrenými očami sa neodvažovala ani pohnúť.

„Si v poriadku?“ chrapľavý mužský hlas sa ozval hneď vedľa nej. Opatrne otvorila oči. Neznámy rytier v čiernej prepychovej tunike, s čiernymi vlasmi povievajúcimi v podvečernom vánku sa na ňu ustarostene díval. Tými najtemnejšími čiernymi očami, aké kedy videla. Pomaly si sadla a zodvihla pohľad. V tom okamihu zabudla na celý svet.

„Si v poriadku, dievča?“ zopakoval rytier otázku a Ariena prikývla.

„Ďakujem, boli by...“

„Už ti neublížia!“

Napätie v oboch tvárach by sa dalo krájať. Vzduch bol odrazu riedky a bolo treba dýchať rýchlejšie.

Neznámy záchranca podišiel k nej a podal jej ruku. Mŕtve telá útočníkov ležali v tráve skrútené v neprirodzenej polohe. Začudovane sa dívali do nebies, akoby neverili tomu, čo sa stalo.

Ariene ich vôbec nebolo ľúto. Pripravili jej viac strachu ako zažila po celý svoj život.

„Odvediem ťa domov…“ šepol a naklonil sa k nej.

Omámene vdýchol vôňu jej dlhých vlasov. Siahala mu sotva po plecia. Prstom jej nadvihol bradu a pomaly sklonil hlavu.

Keď sa ich pery spojili, Ariena zabudla aj dýchať. Prudký nával tepla sa jej prelial celým telom. Prehla sa ako luk a pritisla sa k pevnému mužskému telu. V tom okamihu zabudla na celý svet. Keď jej jazykom zablúdil do úst, tichučko zastonala. Vzrušenie jej opantalo myseľ aj telo.

Rytier odtiahol pery a Ariena otvorila oči. Dívala sa do dvoch žiariacich čiernych studní. Usmial sa a Ariena okamžite precitla. Preľakla sa, čo ju to len prinútilo, aby sa správala tak ľahkovážne. Veď len pred malou chvíľou srdnato bojovala o život. Vytrhla sa mu z náručia a utekala k mestu. Na chrbte cítila žeravý pohľad krásneho rytiera, ktorý jej prepaľoval telo.

Nikdy viac ho už nevidela, ale rozochvela sa zakaždým, keď si na bozk čierneho rytiera spomenula.

 

VAŠE NÁZORY z portálu estranky: 

Prehľad komentárov

Najlepsia

(opicka13. 7. 2013 18:14)

Ktorá kniha sa Vám páčila najviac???? Prečítala som zatial len Zlatníkova chovanica a bola to tá najlepšia kniha akú som kedy čítala.

Čítanie na jeden deň

(racica3. 5. 2012 19:28)

lebo jednoducho sa od tejto knihy nedá odísť. Super oddychovka. Zároveň som si všimla, že v stredoveku bolo bežné ovládať tri - štyri jazyky.

Re: Čítanie na jeden deň

(Jana Pronská11. 6. 2012 7:22)

Ďakujem:)) 
Jazyky - no v každom prípade je to tak, samozrejme vo vysokých šľachtických kruhoch - určite, kupci taktiež bez znalosti jazykov - samozrejme minimálne v hovorovej forme - by sa na trhu neuplatnili. Latinčina bola povinná, zmiešané manželstvá boli bežné a každž z manželov si do domácnosti priniesol ten svoj jazyk. V chovanici - poľština, latinčina, slovanské nárečie, Drugetovci - nemčina :))) Kam sa na nich hrabeme, však? Sluhovia sa taktiež museli prispôsobiť, ak chceli zostať v službe ... :)) 
racica :) veľmi milo ma prekvapil Váš postrech, no a potešilo, že sa Chovanica páčila :)) Ďakujem :)
Srdečne pozdravujem. Jana

RE:LUCIA

(Jana Pronská12. 8. 2010 6:24)

Ahoj Lucia, veľmi pekne Vám ďakujem za komentár. Som rada, že sa Vám páčili a dúfam, že bude aj tá 4. Zatiaľ pracujem na ďalších dvoch, tak možno budúci rok budú na svete :-)))

Nadherne knihy

(Lucia8. 8. 2010 21:45)

Veľmi krásne knihy. Už som prečítala všetky 3 a sú veľmi dobre napísane. Už sa teším na ďalšie. :-)))

RE: Katarína

(Jana Pronská22. 5. 2010 13:29)

Milá Katarína, ďakujem veľmi pekne, veľmi ma teší, že Vás zaujali práve tie moje knižky. Pevne verím, že Vás rovnako oslovia aj tie ďalšie, ale netrúfam si hádať, koľko ich stihnem napísať... :-))) 
Srdečne zdravím

skvela autorka

(Katarina20. 5. 2010 20:45)

Vy ste asi prva slovenka autorka,ktorej diela sa mi skutocne pacia a neviem sa od nich odtrhnut uz sa tesim na tie dalsie a dufam ze ich bude este mnoho.

RE: Júlia

(Jana Pronská8. 3. 2010 10:26)

ďakujem za Váš príspevok, Júlia aj za odporúčanie :-)
Ja tvrdím, že romantiky nikdy nie je dosť a väčšina čitateliek potrebuje trochu snívať (vrátane mňa) relaxovať a oddychovať a ak Vám Zlatníkova chovanica aspoň trošku spríjemnila deň, som rada. 
Ešte raz ďakujem za milé slová a srdečne zdravím.

Super dielo

(Júlia6. 3. 2010 22:21)

Knihu som čítala, je perfektná ....
nenašla som žiadnu chybu, dej postavy, všetko bolo naozaj super aj zážitok.....
som naozaj veľmi rada, že som si ju mohla prečítať :)

...určite odporúčam všetkým....

 

Diskusná téma: Zlatníkova chovanica

Neboli nájdené žiadne príspevky.