Kliatba

20.05.2014 12:07

Kliatba

Slovenský spisovateľ 2013

Preklínam ťa, Marcus, syn Lachlana!
Nech tvoje oči nikdy nespočinú v pokoji,
Ani v náručí žien, ani v potokoch krvi,
Nech sa tvoje ľadové srdce nikdy neroztopí,
Nech sa tvoja bezcitná duša navždy škvarí v ohni pekelnom,
V bolesti a trýzni až na veky vekov!

 

 

kliatba.jpg

Strhujúci romantický príbeh z pera obľúbenej spisovateľky. Pred mnohými stáročiami kliatba nešťastnej matky odsúdila Markusa Berzeviča na večný život – kliatba taká mocná, že sa ju nedarí zlomiť nijakými čarami. Keď Markus stráca aj poslednú iskierku nádeje, na jeho tajomný Čierny hrad v hlbokých lesoch osud zaveje krásnu Verenu z Orlay. Verena je výnimočná mladá žena, no bude jej srdce dosť veľké a myseľ dosť slobodná, aby prijala neuveriteľnú pravdu o záhadnom hradnom pánovi? 
 
xxx
 
Zdroje: internet, YouTube
Za fotografie ďakujem 
Mantheniel Photography
  
 
Hrad sa týčil nad údolím ako temná hrozba. Skalné bralo, na ktorom stála stredoveká stavba, obopínalo masívne hradby a chránilo vstup do sídla. Dve vysoké veže sa dotýkali až čiernosivých oblakov, z ktorých sa na zem valili prúdy dažďa, blesky križovali oblohu a dunenie hromov otriasalo zem. Len v jedinom okne hore v paláci sliepňala svieca a oznamovala zblúdilým pocestným, že na hrade vôbec niekto žije.
     Koč sa terigal po neschodnej šmykľavej ceste, kone odmietali ďalej ťahať ťažký záprah, každú chvíľu sa zastavovali, erdžali, z nozdier a papule sa im valil mlžný opar. Neďaleko udrel blesk, zo stromu okamžite vyšľahli plamene a ožiarili temnotu hustého lesa všade navôkol. Hrôzostrašné zavíjanie vlkov z protiľahlého kopca desilo všetkých. Pohonič o dušu plieskal bičom, kričal povely, na ktoré kone odmietali reagovať, desiatka strážcov s pripravenými mečmi sledovala okolie, hotová brániť seba i svojich pánov. Bolo to šialené, búrka sa zjavila zničoho-nič, akoby sa odrazu ocitli v inej krajine, na inom mieste. Ľudia v hostinci ich varovali, aby sa radšej širokým oblúkom vyhli Berzevičovmu panstvu, prorocky natŕčali prsty, zalamovali rukami, neveriacky krútili hlavami, keď sa napokon rozhodli skrátiť si cestu popod Čierny hrad. Cestovatelia neverili proroctvám ani báchorkám o prekliatom mieste, považovali ich za výplod bujnej fantázie a prirodzenému strachu sedliakov zo svojho pána. No len do chvíle, kedy ich do svojho víru strhla ničivá smršť.
    Verena z Orlay v ruke žmolila ruženec a v tichosti odriekala modlitby, rovnako ako aj jej dve sestry a celkom popolavá vychovávateľka, ktorá vyzerala, že každú chvíľu od strachu vypustí dušu. Jediný, kto neprejavoval strach, bol gróf Rudolf z Orlay, otec dcér, starší muž, ktorý toho veľa nenahovoril, ale snažil svojim pokojom udržať dcéry pred prahom hystérie. Keď sa koč zastavil, gróf vykukol z okna.
     „Čo sa deje?“ zakričal na veliteľa stráži.
     „Budeme sa musieť otočiť a vrátiť nazad, môj pane!“ zahulákal pohonič.
     „Nedá sa tadeto prejsť! Cesta je strmá a valí sa po nej hotová rieka!“ Veliteľ stráže priklusal k oblôčku a rukou ukazoval do tmy pred seba. Fakľa v ruke sotva tlela, už nemohla dlho vydržať neustály nápor dažďových kvapiek.
     „Otočte záprah!“ prikázal gróf po malom zaváhaní. Nepáčilo sa mu to, no proti besniacim živlom bol celkom bezmocný.
     Čo čert nechcel, pri neobratnom pokuse otočiť kočiar sa zadné koleso zaseklo medzi vyčnievajúce balvany a zlomilo sa. Povoz sa nebezpečne naklonil, váha batožiny ho strhla nabok a cestujúci sa razom ocitli na jednej hromade. Vychovávateľka pišťala až zaliehalo v ušiach, Tereza s Milenou nariekali a kričali, že sa chcú vrátiť domov, len Verena zaťala zuby a snažila sa dostať von. Vystrčila hlavu, pichľavé dažďové kvapky takmer okamžite premočili čepiec i vlasy. Veliteľ jej hneď podal pomocnú ruku. „Ste v poriadku, pani moja?“
     „Čože?!“
     „Pýtam sa, či ste v poriadku,“ vysvetľoval trpezlivo, Verena bola celkom zmätená, vystrašená, no aspoň nekvílila ako jej sestry. Prikývla a vyskočila z prevráteného kočiara von. Rad-radom sa ujímala mladších sestier a napriek tomu, že sa celá triasla zimou a strachom a snažila sa ich tíšiť.
     Strážam sa napokon podarilo vytiahnuť aj grófa, na hlave mal škaredú krvavú ranu a z boku mu cícerkom vytekala krv.
     „Ach, božemôj!“ skríkla Verena a vrhla sa k otcovi. Nehýbal sa, bol v bezvedomí, dážď mu zmýval krvavé šrámy, tvár bledla ako z neho po kvapkách unikal život. „Otče, čo je vám? No tak, preberte sa!“ Kričala, kľačiac v blativej mláke. Sestry s vychovávateľkou strnulo stáli opodiaľ a prestali kvíliť. Verena rýchlo prehľadala ranu. Pri prudkom náraze sa rozlomila doska steny kočiara a nešťastne mu prebodla bok. Ak by okamžite niečo neurobila, zomrie. Vedela to, cítila ako jej telom prešla triaška a nebolo to od chladu. Na koži jej okamžite naskočila husia koža.
     Verena sa zúfalo pozrela na veliteľa, ktorý stál nad ňou a bezradne krčil plecami, potom na vydesené sestry a vychovávateľku, ktorá stála ani socha vytesaná z mramoru a na meravej tvári by sa krvi nedorezal, potom na kočiša, ktorý sa snažil upokojiť divo fŕkajúce rozbesnené kone. Nikto sa jej nechystal pomôcť.
     Bez ďalších úvah pretrhala spodničku šiat a snažila sa obviazať krvácajúcu ranu. Nedokázala ním však pohnúť.
    „No tak, pomôžte mi predsa!“ zvolala a okamžite a prirodzene prebrala velenie. Musela otca zachrániť. Musela.
     Keď sa jej ako tak s pomocou veliteľa podarilo ranu obviazať, potrebovala otca čo najskôr dostať do sucha. Dážď neustával, ba zdalo sa, že silnie každou minútou. Blesky, čo im nebezpečne križovali nad hlavami rozsvetľovali temnotu navôkol. Videli, ako sa dolu zo skál valia potoky vody, zavíjajúci vlci sa priblížili do doliny. Cítili krv. Oči jej mimovoľne padli k siluete hradu nad obzorom. Vyzeral strašidelne a predsa ju akýmsi zázrakom priťahoval. Akoby ju volal.
     Vstala. Zo šiat jej cícerkom tieklo, čepiec sa váľal v blate pri jej nohách, dlhé vrkoče nasiaknuté vodou ju priam ťahali k zemi a predsa sa vystrela. Pevným hlasom zakričala na svojich ľudí: „Naložte sestry na kone, otcovi urobte nosidlá, požiadame o prístrešie na hrade! Hneď!“
      Poniektorí na ňu udivene pozreli, no protestovať sa neodvážil nik. Panna Verena bola síce mladá, ale veľmi rozumná žena, aj jej otec si vážil jej rád, pretože nemal dediča, len tri dcéry, Verena bola najstaršia.
     O chvíľu už kráčali po úzkom chodníku hore strmým svahom, jeden po druhom, pretože neudržiavaná cesta im inak nedovolila. S ťažko zraneným mužom a ufňukanými ženami to bol ťažký výstup aj pre skúsených vojakov, nadôvažok nemali poňatia, či ich do hradu vôbec niekto vpustí.
     Konečne sa vydriapali až nahor, pred masívnu bránu upevnenú na hrubizných reťaziach padacieho mosta. Pod nimi zívala hlboká priepasť, nad nimi dve vysoké veže vystupujúce zo skalného brala. Mohutné vysoké opevnenie s cimburím z temného hradu robili nedobytnú pevnosť. Kovaná mreža bola upevnená rovno v skalnom tunely, ktorý viedol až na nádvorie. Všade navôkol bolo strašidelné mŕtvolné ticho, akoby bol hrad celkom prázdny.
     Verena vzala do ruky fakľu a vykročila po úzkej lavičke k bráne, no veliteľ ju zastavil.
„Počkajte, pani moja, pôjdem prvý,“ ponúkol sa a jemne ju odstrčil, aby mohol prejsť. Zabúchal na klopadlo, raz, dva razy a čakal. Až po hodnej chvíli sa otvoril malý oblôčik a v ňom sa ukázala hlava.
     „Čo tu chcete? Berte sa!“ zrúkol nevrlo sluha a chystal sa pribuchnúť, no Verena bola rýchlejšia. Pohotovo strčila do škáry otcovu striebrom tepanú palicu. Zhlboka sa nadýchla. „Som Verena z Orlay a žiadam prístrešie! Chcem hovoriť s tvojom pánom!“ zavelila a muž za oblokom na chvíľu zaváhal. Verena to využila.
     „Počul si, človeče? Chcem hovoriť s tvojim pánom! Gróf z Orlay žiada pomoc v núdzi!“
Pomoc v núdzi, sväté právo pútnikov, ktoré nemohol odmietnuť žiaden šľachtic.
     „Môj pán nepríjma žiadne návštevy...“ skúsil ich odbiť, no Verena nebola z tých, čo pokorne sklonia hlavu a poberú sa kade ľahšie.
     „Ja nežiadam o návštevu, nepotrebujeme žiadne honosné prijatie. Postačí nám aj suchá stajňa. Máme so sebou zraneného a vonku je božie dopustenie. No tak, človeče, pohni sa a otvor bránu!“
      Muž zaváhal, pozrel hore na nebo, kde neprestávali križovať blesky, potom za seba na prázdne nádvorie a opäť na premoknutú, uzimenú skupinu pred bránou. Tá žena, ktorá s ním hovorila, vyzerala odvážne. Ktovie, možno ju pán neroztrhá na kusy...
     „Ustúpte!“ prikázal sluha a stratil sa. O chvíľu začuli rinčanie reťazí, ako sa padací most začal spúšťať. Pútnici si vydýchli a jeden po druhom začali vstupovať do úzkeho, no hlavne suchého tunela pod vežami. Došli až k druhej mreži, no tá sa pred nimi nezdvihla. Do skaly vytesaný úzky priechod zabezpečený malými dvierkami na protiľahlej strane sa zničoho-nič otvoril. Zhrbený starec, ktorý s Verenou hovoril sa hlboko uklonil.
     „Tak poďte, pani. Chceli ste hovoriť s mojim pánom, či sa mýlim?“ zaškeril sa a ustúpil. Potom mrskol očami na veliteľa i ostatných vojakov a britko vyštekol. „Váš sprievod počká tu!“
     Verena sa zachvela.
     Veliteľ jej okamžite zastúpil cestu. „To teda nie! Pôjdem s vami, pani moja!“
     Starec sa zamračil. „Povedal som, len pani. Ak sa vám nepáči, berte sa, kade ste prišli! Ja sa nenechám zdrať kože len preto, že som vás vpustil dnu. Čo ak ste hrdlorezi, zbojníci, či iná háveď?“
    Verena rukou zastavila veliteľa, ktorý okamžite tasil meč.
    „Ajhľa, nevravel som?“ zapišťal sluha a napriek svojmu veku i chatrnej stavbe tela, rezko sa zvrtol a už bol nazad za dverami.
      „Pôjdem!“ zakričala naňho Verena a pohľadom žiadala veliteľa o súhlas. Nemali na výber. Otec sa ešte neprebral, bol mŕtvolne bledý, sotva dýchal, vychovávateľka zamdlela a sestry... tak tie sa už nedali utíšiť.  
     Zabúchala na dvere aby privolala mužíčka nazad.
    „Nemali by ste ísť sama. Nie je to bezpečné. Počuli ste toho muža, čo ak sa niečo stane aj vám? Váš otec by to nedopustil!“ presviedčal ju veliteľ, no Verena to vnímala inak. Cítila zodpovednosť za svojich ľudí. Vždy mala dostatok guráže postaviť sa problémom čelom, nikdy nie chrbtom. Boli predsa v núdzi, nikto, ani ten najhorší odroň nemôže odmietnuť pomoc bezbranným ženám či zranenému šľachticovi. Tam, odkiaľ pochádzala, by sa takéto správanie považovalo za hriech. No keď vkročila do útrob čierneho hradu, hriech bolo to najmenšie, čo ju desilo. V ruke pevne zvierala otcovu palicu, pripravená brániť sa pri najmenšom ohrození.
     Zapálené fakle lemovali steny dlhých chodieb, ktorými ju viedol zhrbený mužíček do komnát hradného pána. Napriek tomu, že sa zdalo, že tu niet živej duše, miestnosti boli čisté a priestranné. Na stenách viseli všetky možné druhy zbraní, všade, kam sa len pozrela. Podlaha hlavnej siene paláca bola vykladaná šedým mramorom, steny zdobili obrazy predkov, erby a cifrované svietniky so stovkami sviecí, ktoré nikdy neboli zapálené. Obrovský mramorový kozub zaberal polovicu steny, horeli v ňom celé polená. Blkotajúcou žiarou z plameňov osvetľovali a ohrievali inak ponurú miestnosť. Nad kozubovou rímsou sa čnel obrovský strieborný erb, dva oproti sebe letiace havrany nesúce v zobákoch starý keltský kríž. Presne v jeho strede bola zabodnutá dýka. Za arkádovými oknami sa blýskalo, hromy bili a otriasali zem. Verena mala čo robiť, aby s každým zadunením nepodskočila od ľaku.
     Pred kozubom stálo obrovské kreslo, od dverí vôbec nebolo vidieť či v ňom vôbec niekto odpočíva. Až keď sa spoza operadla natiahla ruka a naslepo nahmatala strieborný kalich s vínom Verena vedela, že o chvíľu bude prosiť za svojich ľudí pána tohto domu.
     „Čo chceš, Alfréd? Povedal som ti, že ma už nemáš rušiť!“ pevný mužný hlas zadunel v miestnosti, odrazil sa od stien ako ozvena a rozochvel mladú ženu od korienkov vlasov až po prsty na nohách. Na mieste strnula. Keby sa jej teraz niekto na niečo opýtal, sotva by sa vládala nadýchnuť, nieto odpovedať.
     „Odpustia, môj pane, ale dolu na nádvorí stoja pútnici a žiadajú pomoc v núdzi.“
Hradný pán v kresle sa nepohol, chvíľu bolo ticho, potom sa napil vína a kalich položil späť na stôl.
     „Ty si ešte stále tu? Vari som ti neprikázal nevpúšťať mi do domu nikoho?!“ ozval sa podráždene.
     „Odpustia, môj pane...“ zaškrehotal mužíček a významne sa pozrel na Verenu.
     Pomyslela na zraneného otca, na vydesené sestry a nemala inú možnosť než s prosíkom pokľaknúť na kolená a požiadať o pomoc. Prehltla strach, čo ju dusil na prsiach.
     „Som Verena z Orlay, môj pane, a pokorne prosím prístrešie pre zraneného otca, sestry a sprievod.“
     Jej hlas sa niesol veľkou sieňou, ten zvuk pripomínal cilinganie zvoncov, bol ľúbezný, jemný, zamatový, priamy. Sotva doznel, prehlušil ho rachot kalicha, ktorý Marcusovi vypadol z ruky a odrazený skackal po mramorovej podlahe. Víno sa rozprsklo na všetky strany a pripomínalo preliatu krv.
     Sluha vzal okamžite nohy na ramena, len čo sa Verena spamätala z ľaku, už ho nebolo. Osamela s mužom, ktorého sa na smrť báli jeho vlastní sluhovia. Roztriasla sa ako osika a s vytreštenými očami civela na chrbát obráteného kresla. Po chvíli, ktorá trvala nekonečne dlho sa konečne pánovi hradu uráčilo vstať.
     Verena naprázdno prehltla, srdce jej divoko tĺklo. Ten muž sa dvíhal do výšky, akoby rástol. Videla voľnú košeľu, kožené nohavice, vysoké čižmy, vlasy spustené na ramena. A potom sa veľmi, veľmi pomaly otočil. Pomalým krokom loviaceho dravca sa blížil k nej.
     V živote nevidela zlovestnejšiu tvár, vyzeral ako diabol, živo si vedela predstaviť ako chrlí oheň a z očí mu šľahajú blesky. A predsa v živote nevidela krajšie rysy tváre. Oči, čierne ako noc, orámované dlhými hustými riasami, mierne klenuté obočie jeho pohľad ešte viac zvýraznili. Snedá pleť, dlhý rovný nos a pery... dokonalé, ani nie hrubé ani priveľmi tenké, také akurát. Keby ich nešpatila cynická krivka okolo úst, ktorá mu kútiky stočila do dola, vyzeral by... ako stelesnenie túžob každej zdravej ženy. Ako diabolské pokušenie.
Strapatá ofina mu zakrývala pol tváre a padala až pod bradu, druhá polovica bola odhalená, vlasy nad uchom spletené do tenkého vrkoča ukončeného strieborným šperkom. Jeho výška musela končiť niekde pri dvoch metroch, obrovské ramená držali mohutné svaly ukryté pod spola rozhalenou voľnou ľanovou košeľou. Vyzeral ako pradávny bojovník zo starých obrazov, akoby vystúpil z minulosti, svojim zjavom vôbec nepasoval do tohto prostredia. Verena si vôbec neuvedomila ako naňho civí. Keď sa pred ňou zastavil, jej pohľad smeroval na hruď, rovno na zvláštny tepaný kríž s rubínovou slzou uprostred. Musela poriadne zvrátiť hlavu, aby mu dovidela do očí, presnejšie do jedného oka, to druhé pred ňou skryli spustené vlasy.
Sípavo sa nadýchla a prinútila sa zostať na mieste a necúvnuť, keď sa nad ňou Marcus naklonil.
Zhlboka nasal jej vôňu, ako zviera, ktoré si vychutnáva úbohú vydesenú korisť. Len natiahnuť pazúry...
„Krásna a odvážna... hm...“ prehodil zničoho-nič a mladej žene sa pritom zježili všetky chĺpky na tele. „Verena z Orlay...“ šepol Marcus a vychutnával si jej meno na jazyku. Malo zvláštnu príchuť. Zaujala ho.
    „Prosím o pomoc, pane,“ zmohla sa pár slov, keď sa jej podarilo zmobilizovať rozum. Nemal v úmysle jej ublížiť, keby áno, už by to urobil, pomyslela si a dúfala, že to tak je. A možno sa s ňou len zahráva, skúmajúc, koľko vydrží. No ona vydrží dosť, nahovárala si v duchu. Lenže takého divocha ešte nikdy nestretla.
     Marcus v nej čítal ako v otvorenej knihe, všetky myšlienky, strach, zúfalstvo, hraná odvaha, to všetko mala napísané v očiach. Ale neomdlela ani nekričala od strachu. A možno ju ešte nevydesil dosť. Uchechtol sa v duchu.
„Prosíš, Verena z Orlay? Tak prečo nekľačíš na kolenách? Si ešte málo zúfalá?“ zrúkol odrazu na ženu a očakával okamžitú reakciu. Možno slzy, možno uši drásajúci jakot, ako to ženy vedia a mučia ním svoje okolie. Nestalo sa. V jej tvári sa objavil hnev.
Marcusovi prekvapene vylietlo obočie.
     „Na kolenách prosím len Boha, pane. Môj otec leží na nosidlách so smrťou na jazyku, moje sestry sú vydesené, mokré a určite sú so silami v koncoch. Ak by ste mal čo i len štipku cti...“
„Česť je len slovo!“ vyštekol hnevlivo, no Verena pokračovala, akoby ho nepočula.
„Cti, pane, prikázal by ste otvoriť bránu aj bez týchto zbytočných hier. Chcete ma vidieť na kolenách? O to vám ide? Chcete ma vidieť poníženú, že žiadam niečo, na čo mám ako šľachtičná a kresťanka nárok? Ak pokľaknem na kolená a budem prosiť, uráčite sa pustiť dnu zúfalých pocestných?“
„A čo ak áno...“
     „Ako to môžete odo mňa žiadať? Ste vy vôbec človek?“ vykríkla rozohnená a napriek tomu, že stála uprostred mláky, skrehnutá, mokrá, zaliala ju horúčosť spravodlivého rozhorčenia. Marcusová tvár zmeravela a Verena vedela, že to prehnala. Ona bola predsa tá, čo mala pokorne prosiť. Ak jej otec zomrie, bude to len jej vina. V očiach sa jej zaleskli slzy, pevne stisla pery a zaťala päste, držiac otcovu palicu ako štít.
Hradný pán z nej nespustil zrak.
     „Alfréd!“ skríkol po chvíli a sluha okamžite vbehol dnu. Starec prekvapene pozrel na ženu stojacu tam kde ju nechal, celkom bez úhony a živú.
     „Zobuď Jorgu, povedz jej, že si má pripraviť tie svoje mastičky, bude mať robotu a stráž nech otvorí bránu! Budeme mať hostí!“ zavelil a konečne ju prestal prevrtávať očami.  Sluha bezradne civel na svojho pána a vôbec nechápal čo sa mu stalo, až po hodnej chvíli s obrovským rešpektom pozrel na Verenu.
     „Nerozumel si?“ popohnal ho hradný pán a Albert v mihu zmizol za dverami. Strašidelné ticho skončilo, za chvíľu akoby sa celý hrad prebudil. Sluhov bolo počuť pobehovať sem a tam, stráže na nádvorí kričali príkazy, štrngotali reťazami na bráne, pochodne na cimburí sa začali zapaľovať.
     Verena sa nepohla z miesta, pozorovala vystretý chrbát svojho hostiteľa, vstrebávala teplo ohňa.
    „Ďakujem vám, pane...“ šepla a on sa strhol.
     „Mali ste pravdu, Verena z Orlay!“ odbil ju nevrlo a bez obzretia opustil dvoranu.
Problém bol tom, že nemala poňatia, v čom mala mať pravdu. Pourážala ho predsa až dosť. A cítila sa biedne. Kolená sa jej chveli, srdce búchalo až v krku, namiesto úľavy ju gniavila vina.  

     Mladý sluha ju zaviedol do priestranných komnát, kde už čakali sestry s vychovávateľkou i ranený otec, nad ktorým sa skláňala liečiteľka. Šiel sa doslova pretrhnúť, aby jej ulahodil. Po hrade sa okamžite rozchýrilo, že Marcus Berzevič tejto žene aj jej sprievodu dovolil vstúpiť za bránu sídla, kde už celé roky nevkročila cudzia noha. Považovali to za zázrak a... znamenie.

Vaše názory z portálu estranky: 

rozhodne sa oplatí :o)

(Zuzana8. 11. 2013 8:15)

Klobúk dole pani Pronská. Na knihu sa rozhodne oplatilo čakať a ak by som mala ešte nejakú dovolenku, tak si ju vyčerpám len aby som mohla rýchlo prečítať Vašu knihu, a potom, ako inak, mi bolo ľúto, že som ju tak rýchlo prečítala. 
Neviem ako to robíte, že každá vaša kniha je lepšia ako tá predtým a zároveň ak by som si mala vybrať jednu najobľúbenejšiu nedokázala by som to. Mám obľúbené aj zahraničné autorky, ale aj tie by sa mali od vás čo učiť :o)
Kniha je pútavá, napínavá a hlavne človek čaká že sa niečo stane a stane sa niečo úplné iné. Knižku zakladám k ostatným do zbierky a určite si ju ešte niekedy prečítam. 
Ďakujem, ste úžasná.

Re: rozhodne sa oplatí :o)

(Jana Pronská8. 11. 2013 9:32)

ja ďakujem Vám, milá Zuzana, že ste mi napísali a že sa Vám kniha páčila a nesklamala. Trochu som sa obávala, ako čitatelia príjmu fantasy prvok v mojej knihe, o to viac si vážim Vaše slová!
Mám v pláne niekedy v budúcnosti dopísať pokračovanie - samostatný príbeh Jorgy, možno sa podarí, záleží to aj od čitateľov. 
Ďakujem ešte raz a zároveň oznamujem, že Ďalší príbeh je už u vydavateľa pod názvom Krvavý erb :))) Srdečne pozdravujem.

Re: Re: rozhodne sa oplatí :o)

(Zuzana8. 11. 2013 12:35)

a viete, že ma aj napadlo ako dopadne Jorga :D Ten príbeh si rada prečítam. No a tým Krvavým erbom ste vo mne opäť prebudili nedočkavca, už sa jej neviem dočkať.

Re: Re: Re: rozhodne sa oplatí :o)

(Jana Pronská17. 11. 2013 14:25)

:)) ďakujem, Zuzanka, snáď sa Krvavý erb bude tiež dobre čítať a Jorga... no niekedy bude pokračovanie... :))

úžasná :)

(Alena17. 11. 2013 13:24)

Táto kniha je vážne úžasná ... Plná tajomna, magickej atmosféry, omylov, bolesti, pomsty, viery, ale hlavne lásky a nádeje. Je to očarujúci príbeh, ktorý by som najradšej čítala odznova... Ďakujem za Vaše knihy, ktoré človeka na chvíľu odpútajú od reality a prenesú ho do inej doby, iného času. Prajem Vám veľa veľa nových nápadov :) Všetky Vaše knihy sú úžasné :)

Re: úžasná :)

(Jana Pronská17. 11. 2013 14:22)

Milá Alenka, som šťastná a naozaj veľmi dojatá. Ďakujem za Vaše slová. keď som Kliatbu písala, chcela som, aby sa čitateľom čítala dobre, aby v nej boli všetky moje pocity, radosť z písania... Ak očarila, ak ste spokojná zavreli poslednú stránku, splnila všetko, čo som od tejto knižky očakávala. Ďakujem ešte raz. 
S pozdravom
Jana

Kliatba

(Marta7. 11. 2013 20:18)

Práve som ju dočítala...úžasná, napínavá, tajomná až do konca...jednoducho vydarila sa! 
Ďakujem za krásny príbeh a teším sa na ďalšie Vaše knihy.

Re: Kliatba

(Jana Pronská8. 11. 2013 7:11)

Milá Marta, ďakujem veľmi pekne za Vaše slová, potešili. Som rada, že sa Vám kniha páčila. Srdečne pozdravujem a želám všetko dobré!

hurááá

(mary821. 10. 2013 19:11)

no konecne ešte vydržať do 29.a knižočka už bude tak sa teším :-)))

Kliatba

(Hanka24. 9. 2013 15:49)

Pani Janka ďakujem za ďalšiu Vašu knihu. Mám prečítané všetky Vaše knihy. Už sa veľmi teším a skláňam sa nad Vašou fantáziou. Mám rada historické romány a ešte raz ďakujem za román z Richnavského hradu, ktorý už neexistuje, ale z jeho zrúcanín je postavený Kluknavský kaštieľ, ktorý je toho času vďaka dobrým ľuďom opravený a sprevádzkovaný.

Re: Kliatba

(Jana Pronská25. 9. 2013 10:10)

Milá Hanka, s radosťou a potešením čítam Vaše riadky, nevedela som, že Kluknavský kaštiel je už sprevádzkovaný. Určite ho navštívim, už len preto, že je postavený z ruín Richnavského hradu. ďakujem za skvelú správu, som toho názoru, že pamiatky treba zachovávať, zničeného tu bolo dosť. Snáď Vás poteší aj Kliatba, hoci jej príbeh je vymyslený a neopiera sa o žiaden známy hrad. Srdečne pozdravujem

Blahoželanie

(Darina Samáková22. 8. 2013 23:45)

Milá Janka, ak Vás takto smiem nazvať, želám Vám dodatočne všetko najlepšie ku včerajším meninám (nebola som v dosahu počítača).
Veľa zdravia, šťastia a tvorivej práce ešte na dlhé roky. Teším sa na nové knihy a Vašu Kliatbu si dám ako vianočný darček. Pevne verím že ju vydajú.

Re: Blahoželanie

(Jana Pronská23. 8. 2013 15:11)

Milá Darinka, ďakujem veľmi pekne za prianie, veľmi milo prekvapilo a potešilo. Ste zlatá. 
Kniha určite výjde :)) tak hádam poteší :) 
So srdečným pozdravom 
Jana

Kliatba

(Marta22. 7. 2013 20:36)

Veľmi dobrá správa, že kniha bude vonku okolo Vianoc, veľmi sa teším a nemôžem sa dočkať kedy si doplním zbierku o ďalšiu Vašu knihu, veď ich mám všetky...Verím, že tak ako aj tie predchádzajúce bude úžasná. Prajem Vám veľa nápadov a inšpirácie do budúcnosti!

Re: Kliatba

(Jana Pronská22. 7. 2013 20:57)

Milá Marta, ďakujem veľmi pekne, som naozaj rada, že sa Vám moje knihy páčia, a ďakujem za Vaše milé slová. Vianoce prídu čoskoro a snáď ani Kliatba nesklame:)) Srdečne pozdravujem a želám všetko dobré"

Kliatba

(Zuzana P22. 7. 2013 19:46)

Práve som si objednala Vaše prvé 3 knihy ,aj keď ich mám prečítané. Ostatné knihy už mám. Teraz pozerám, že sa chystá ďaľšia. Už sa neviem dočkať. Páči sa mi štýl Vášho písania, aj Vaše príbehy. Želám ešte mnoho krásnych príbehov a spokojných čitateľov.

Re: Kliatba

(Jana Pronská22. 7. 2013 20:11)

Veľmi pekne ďakujem, milá Zuzanka, veľmi si to vážim. Snáď aj naďalej vás moje knihy potešia a nesklamú. Kliatba je trochu iná, no verím, že sa bude páčiť.
Všetko dobré želám!

Pozdrav

(Ivana18. 7. 2013 11:21)

Aj ja sa pripájam k pani Anke a nesmierne sa teším na nový príbeh. Mám už od Vás prečítané všetky knihy a každá z nich predstavovala nádherný príbeh. O to viac sa teším, že máme aj na Slovensku perfektnú spisovateľku historických románov z našej domoviny. Držím Vám prsty, nech máte dostatok inšpirácie a fantázie, aby ste nám mohli aj ďalej ponúkať pútavé príbehy.

 

Re: Pozdrav

(Jana Pronská22. 7. 2013 16:40)

ďakujem veľmi pekne, veľmi si to vážim! Snáď Vás moje knihy nesklamú - Kliatba bude v predaji na Vianočnom trhu :)) 

Kniha

(Alžbeta Amrichova21. 7. 2013 22:05)

Kedy bude nová kniha v predaj.Neviem sa už dočkať.Ďakujem.

Re: Kniha

(Jana Pronská22. 7. 2013 16:39)

Kliatba bude na vianočnom trhu, takže predpokladám dátum na november, zaiatok decembra :)) 
Príjemné čítanie želám :)

Veľmi sa teším

(Anka10. 7. 2013 12:39)

Milá pani Janka, veľmi sa teším na Vašu ďalšiu knihu. Už aby bola vonku. Vaše knihy sú úžasne a výborne sa čítajú. Keď si potrebujem skutočne oddýchnuť, tak siahnem po Vašej knihe. Prejem všetko dobré.

Re: Veľmi sa teším

(Jana Pronská10. 7. 2013 14:34)

Milá Anka, veľmi pekne ďakujem za Vaše milé slová, potešili. Pevne verím, že aj ďalšie moje príbehy zaujmú a Vy i všetky čitateľky a čitatelia pri nich budú oddychovať rovnako ako aj ja, keď ich dávam na papier. Sú písané s láskou a pre Vás. 
Pozdravujem a tiež želám všetko dobré. J.

Obálka

(Zuzana28. 6. 2013 13:41)

Tiež sa pridávam, obrázok hore sa mi veľmi páči a myslím, že sa dokonale hodí ku knižke, teda aspoň k ukážke určite :o)

Re: Obálka

(Jana Pronská28. 6. 2013 16:27)

:)) zaručiť to neviem, zatiaľ je to v štádiu spracovávania vo vydavateľstve. Ak budem vedieť viac, naisto to tu zavesím! A veru, aj mne sa páči... je rovnako tajomný ako celý príbeh :)

:-D

(Petra 17. 6. 2013 10:44)

Strašne sa na ňu teším:D. A suhlasím s mary82, obálka by bola ozaj krásna.

obálka knihy

(mary8220. 5. 2013 7:13)

Keby tá fotka hore bola aj obálka knihy tak to by bolo fakt, ale fakt úúúžasnééé :-)))

Re: obálka knihy

(Jana Pronská20. 5. 2013 7:26)

Milá Mary, ak sa nič neočakávané nevyskytne, mala by byť :))) ale so 100% istotou to poviem až keď budem mať hotový návrh :))) Pozdravujem :))

konečne :-)))

(mary8212. 5. 2013 13:05)

ach tak sa teším už len aby ju vytlačili čím skôr :-)

Re: konečne :-)))

(Jana Pronská14. 5. 2013 15:00)

Milá Mary, ešte neviem nič konkréne, však uvidíme... aj ja sa neviem dočkať, veď som ju tvorila hádam 2 roky :))) Pozdravujem

Už aby bola....

(Marta14. 5. 2013 9:12)

Milá pani Janka Vaše knihy sú pre mňa oázou na púšti, krásne...Veľmi sa teším na ďalšiu, z ktorej ukážku som zhltla jedným dychom a nemôžem sa dočkať kedy si ju prečítam.

Re: Už aby bola....

(Jana Pronská14. 5. 2013 14:58)

Milá Marta, to mňa veľmi teší, že mám také skvelé čitateľky, ktorým sa moje knihy páčia. Naozaj je to pre mňa úžasná motivácia. Dúfam, že kliatba sa čoskoro dostane na pulty kníhkupectiev, úprimne, sama sa na ňu veľmi teší, pretože práve táto sa mi písala veľmi ľahko, aj keď najdlhšie :)))) 
Ak sa bude čitateľom páčiť, v hlave už sa zrodil nový príbeh, ktorý by mal byť voľným pokračovaním...

vyjde tento rok?

(ada5. 4. 2013 10:20)

Zdravim Vas pani Janka,

zacinam mat "abstinencne priznaky" po knizke od Vas :-) ... historicke romance situovane v Anglicku, Amerike su sice fajn, ale chyba mi zavan Uhorska, ludi a kultury s ktorou sa viem stotoznit .... verim, ze Vam praca na romane odsypa a budem(e) mat to stastie, ze ho tento rok aj vydaju ...

Re: vyjde tento rok?

(Jana Pronská22. 4. 2013 6:35)

:))) milá Ada, veľmi milé, ďakujem! Nuž, môžem prezradiť, že román je hotový, ako som už spomínala, so štipkou mystiky a fantasy, a teraz je už len na vydavateľovi, či a kedy Kliatbu vydá. Tak držte palce!

:o)

(Zuzana29. 4. 2013 15:29)

ježkove oči, konečne dobrá správa a mám sa opäť na čo tešiť, konečne po dlhej dobre, ste úžasná bytosť ;o)

Re: :o)

(Jana Pronská29. 4. 2013 18:24)

:o) ďakujem, milá Zuzanka, som poctená :)) Hádam sa bude páčiť :D

:o)

(Zuzana6. 5. 2013 13:01)

Vy ma nemôžete sklamať, od vás by som si s radosťou prečítala aj telefónny zoznam :o)

Janka?

(Petra5. 1. 2013 11:26)

a je reálna táto knižka v roku 2013? Dlho sa už na ňu teším. :)

Re: Janka?

(jana pronska11. 1. 2013 10:15)

Milá Peťka, pracujem na nej, nozaj sa veľmi usilujem a verím, že sa mi ju podarí tento rok dokončiť, no nemôžem to sľúbiť. Kým s ňou nebudem spoklojná, kým nebudem presvedčená, že vás zaujme, nepustím ju do sveta :D Už len preto, že je tak trochu iná - stredoveká fantasy :D

Ďakujem

(Darina10. 1. 2013 14:43)

Už sa teším na novú knihu, určite si su kúpim. Vaše knihy sú tie ktoré požičiavam tým čo na knihy bohužiaľ nemajú. Ale určite sú to knihy, ktoré chcem mať doma, aby som po nich mohla siahnuť hocikedy.

Re: Ďakujem

(jana pronska11. 1. 2013 10:07)

Darinka, ďakujem veľmi pekne a teší ma, že knihy posúvate aj svojim priateľom. Ja viem, že nie každý si dnes knihu môže kúpiť, ľudia majú iné starosti. No keď na ne aspoň na chvíľu zabudnú pri mojich príbehoch a oddýchnu si, som akoo autorka spokojná. Ďakujem za takých ľudí ako ste Vy.
Spozdravom
Jana

už aby bola :)

(Alena17. 8. 2012 20:04)

Tento úryvok sa mi veľmi páči a už sa nemôžem dočkať kedy sa dostane na pulty kníhkupectiev :)

Re: už aby bola :)

(Jana Pronská29. 8. 2012 9:44)

Milá Alenka,
táto je ešte stále v štádiu písania, ale postupne príbeh rastie. Snáď dovtedy poteší aspoň nová kniha, ktorá výjde na Vianoce.

:)

(Lucka6. 4. 2012 11:48)

Dobrý deň, 
úryvok z novej knihy sa mi páči. Doma mám už všetkých 5 knih. Každú som zhltla za jeden deň. Som veľmi rada, že na Slovensku máme takú úžasnú autorku, ktorá píše ľúbostné romány. Kúpim si každú Vašu ďalšiu knihu. Prajem Vám veľa tvorivosti a fantázie pri písaní, máte úžasný dar. Ste mojou najobľúbenejšou autorkou.

Re: :)

(Jana Pronská2. 5. 2012 6:52)

Lucka ďakujem ))) Je príjemné vedieť, že patrím medzi obľúbené a dúfam, že Vašu dôveru nesklamem. Tento úryvok z príbehu je ešte stále nedokončený, ale dúfam, že len čo prepracujem ten najnovší, pustím sa do tohto. Pekný deň&!

info

(Eva20. 4. 2012 7:24)

Dobrý deň, Vaše knihy sú úžasné a som rada, že konečne aj na SK máme spisovateľku, ktorá sa venuje historickým románom. Chcem sa spýtať kedy asi príde na pulty ďalšia kniha? Začínam mať abstinenčný príznak. :) Ďakujem a prajem veľa inšpirácie a ľahkosť pri písaní. Pekný deň.

Re: info

(Jana Pronská2. 5. 2012 6:49)

Milá Evka, ďakujem veľmi pekne, každý takýto odkaz veľmi poteší a inšpiruje :)) Ďalší román - som dopísala a teraz priebežne pracujem na úpravách, kým sa však dostane na pulty kníhkupectiev, tak to trošku potrvá a ja netuším, kedy sa tak stane, no najpravdepodobnejšie pred vianocami... Uvidíme. 
Ospravedlňujem sa, že odpovedám až tak neskoro, ale keď som zabraná v príbehu, internet púšťam len z nutnosti :)))) Pekný deň.

Gotický román :-)

(Zdenka16. 3. 2012 13:23)

Milá pani Pronská, úryvok Kliatby je napínavý a budem nedočkavo čakať na vydanie celého príbehu. Úvod mi pripomína gotické romány. Želám úspešné písanie.

Re: Gotický román :-)

(jana pronská16. 3. 2012 21:14)

Milá Zdenka, máte pravdu, Kliatba zaváňa Gotikou a ide ešte hlbšie do minulosti, dúfam, že keď sa mi ho podarí dokončiť, bude sa Vám páčiť. Momentálne dokončujem iný román, a keď s ním budem spokojná, vyložím úryvok na stránky. Srdečne Vás pozdravujem a ďakujem za správu.

ste moja prva slovenska spisovatelka

(Lucia20. 1. 2012 19:55)

ste moja prva slovenska spisovatelka ktoru som zacala citat, a velmi sa tesim na dalsie vase knizky.

Re: ste moja prva slovenska spisovatelka

(Jana Pronská9. 3. 2012 16:40)

Milá Lucka,najprv sa ospravedlňujem, že odpisujem až tak neskoro,ale chodím na stránkulen priebežne. Somšťastná, že sa Vám zapáčili práve moje knihy zo slovenskej tvorby a pevne verím, že čítať neprestanete. Ja sa budem snažiť, aby Vás moje knihy nesklamali. 
Srdečne pozdravujem.

Prosba

(Ika6. 3. 2012 20:00)

p.Janka ,
v prvom rade musim pochvalit uryvok z pripravovanej knihy ,bude to pecka ako kazda Vasa kniha.Uz sa nemozem dockat .Ked citam Vase knihy premietam si ich ako film a este dlho po precitani ich mam v hlave.Zavidim Vam ale v dobrom ,ze mate taky dar prajem vela vela napadov aby ste nam sprijemnovali nase dni.Som hrda ,ze mame taku skvelu slovensku "PANI" spisovatelku.Chcem Vas poprosit za nasich zakaznikov Knihkupectva Sabol Presov ci sa nedaju posurit nejake dotlace Vasich knih lebo je velky zaujem a tie starsie knihy niesu.Dakujem pekne za to , ze ste : )

Re: Prosba

(Jana Pronská9. 3. 2012 16:38)

Milá Ivka,ďakujem veľmi pekne, na jednej strane ma teší, že je veľký záujem o moje knihy,na druhej je mi ľúto, že máte problém ich zohnať. No pokiaľ ja viem, priamo slovenský spisovateľ má tiež v ponuke predaj pre veľkoodberateľov a oni na sklade knihy ešte majú. Skúste a budem sa informovať aj ja. 
Klitba je momentálne v rozpísanom stave :)) a robím na ďalšej knižke, tak sa mi hádam podarí dokončiť obe. Srdečne pozdravujem do Prešova...

RE:Patricia

(Jana Pronská12. 11. 2011 13:52)

...keby že som vedela, kedy ... Naozaj sa snažím,ale písanie ma bohužiaľ neživí a tento rok je priveľmi náročný jednak na prácu, rodinu a všetko naokolo. Pevne verím, že sa podarí v zime knihu dokončiť, potom to už je v rukách vydavateľstva... Ale ďakujem, som naozaj nadšená, že sa Vám moje knihy natoľko páčia.

chcem sa opytat

(Patricia11. 11. 2011 20:03)

dufam ze sa Vám ho podari dokončiť čím skôr, mam strasne rada Vaše knihy, popravde ine ani necitam, mam zatial vsetky knihy kazdu minimalne 5 krat precitanu.Chcem sa opytat kedy asi bude dalsia kniha a dokoncena kliatba

RE: Monika

(Jana Pronská2. 11. 2011 11:11)

... nie, toto ešte nie je kniha, je to príbeh na ktorom priebežne pracujem. Možno sa mi ho podarí dokončiť tento rok, možno až na budúci... Vy, milí čitatelia však máte najčerstvejšie informácie o mojej činnosti prostredníctvom tejto stránky. :)))

toto nie je kniha, však?

(Monika Hrabková31. 10. 2011 19:52)

alebo áno?

knihy

(Dasa26. 5. 2011 19:50)

Ja si tiez kupujem len od vas slovenske knihy :-)) tak by som bola rada keby som mala kazdy mesiac co citat :-)) viem ze to ale nie je mozne :-(((

kliatba

(mary19. 3. 2011 19:10)

vyzerá to super aj s tou kliatbou, je na začiatku úryvku a dosť je to napínavé, lebo netuším že prečo a kto toho Marcusa preklial a už sa veľmi teším ked sa to z knižočky dozviem. Len tak dalej pokračujte pani Pronská, lebo na vaše knihy sa vždy teším ako na Johanny L. Ale pri Vás ma veľmi teší hlavne to že ste jediná slovenská autorka od ktorej si kupujem knihy a ktoré sú aj úžasné. Tých zahraničných je strašne veľa a o to viac sa teším Vaším knihám :-) prajem veľa šťastia a fúru nápadov

Kliatba

(Jana Pronská19. 3. 2011 13:58)

je úryvok z románu, na ktorom momentálne pracujem, len som chcela posondovať, ako by na Vás,moje milé čitateľky, zapôsobilo trochu toho mystery ( trochu, ale skutočne len kúčšok - kliatby, trošku nesmrteľnosti... ) inak celkom ako stredoveká romanca :)))

nová kniha?

(mary19. 3. 2011 10:25)

Tak to je úúúžasnýýý úryvok, to je nová kniha? už sa nemôžem dočkať :-)

Kliatba

(Alena17. 3. 2011 18:50)

znie úžasne a už sa teším na všetky Vaše ďalšie knihy. Želám Vám veľa úspechov a veľa nápadov do budúcnosti.