Kliatba / recenzia

20.05.2014 15:17

Kliatba / zdroj www.fantasy.net

Pred mnohými stáročiami Markus Berzevič chladnokrvne obetoval snúbenicu Aniku, aby zachránil svojich ľudí pred dobyvateľmi a mohol si užívať s milenkou – čarodejnicou Solveig. Zúfalá Anikina matka neuniesla dcérinu smrť a prekliala Markusa, odsúdiac ho na večný život. Solveig v snahe zmierniť kliatbu darovala Markusovi strážkyňu a jej potomkyne, ktorých poslaním je chrániť ho a hľadať spôsob, ako kliatbu zlomiť. Každý pokus sa však skončí neúspechom a Markus stráca aj poslednú iskierku nádeje... až kým na Čierny hrad osud nezaveje krásnu Verenu z Orlay. Verena je výnimočná žena – jej srdce je dosť veľké a myseľ dosť slobodná, aby prijala neuveriteľnú pravdu o tajomnom hradnom pánovi, ktorý v nej napriek nepriaznivým okolnostiam rozdúcha plamene vášne a čistého citu. Bude však jej láska dosť silná na to, aby Markus uveril v zázrak a konečne sa dočkal odpustenia?

Priznávam, že túto knihu som prečítala doslova na jeden hlt. Autorkin štýl je v nej natoľko vycibrený a rozmanitý, že som si s hrdosťou na slovenský jazyk povedala – konečne žiadny čiernobiely preklad, konečne pestrofarebný slovník a výborná práca so slovami. 

Hlavná dejová línia románu sa odohráva v tajomnom stredoveku, ktorému tak akosi bez predsudkov svedčia čary a tajomno. Jana Pronská hneď na začiatku svojho románu načrtáva hlavné charakterové vlastnosti jeho dvoch ústredných postáv – neskúsenej, no oddane milujúcej Vereny z Orlay a drsného a zároveň zlomeného Markusa Berzeviča. Životy týchto dvoch ľudí postupne neustále prepletá, aby ich vzápätí rozdelila a znovu spojila v jeden. Verena prichádza na Markusov hrad náhodne, keď hľadá pomoc pre svojho zraneného otca. Pri vstupe do útrob Čierneho hradu netuší, že medzi ich múrmi nájde muža, ktorý navždy spečatí jej osud. Rovnako tak i Markus zaradí Verenu pri ich prvom stretnutí medzi ženy, ktoré vo svojom nesmrteľnom živote stretol už nespočetnekrát. Autorka im však následne pripravuje osud, ktorý odhaľuje ich pripravenosť bojovať s prekážkami a schopnosť vnímať život z pohľadu toho druhého. Vzájomné spoznávanie sa, odkrývanie a zatajovanie tajomstiev, nazeranie do zákutí duší hlavných postáv – na to všetko sa môže čitateľ, vlastne v tomto prípade skôr čitateľka, tešiť. Pri tejto príležitosti nemôžem nespomenúť Jankino výborné zvládnutie dvoch časových línií, ktoré v románe chronologicky odkrýva a s opisom ktorých sa naozaj majstrovsky vyrovnala. Ladne tak prepája históriu Markusovho prekliatia s jeho súčasným životom, v ktorom už boj o vlastnú záchranu takmer vzdáva. Ako ďalšie veľké pozitívum označujem i záver knihy, v ktorom sa autorka navidomoči pohráva s čitateľovou intuíciou, vopred ukolísanou temer lineárnym sledom udalostí.

Román Kliatba od Jany Pronskej získal právom nálepku historicko-romantický. Dovolím si však vysloviť svoj názor, že osobne by som vekovú kategóriu jeho čitateľov posunula trocha vyššie, a to z dôvodu občas až nezvyklo priamočiareho opisu určitých scén. V tomto smere by azda nebolo na škodu veci, keby autorka zaodela takéto opisy do jemnejšie ladených obrazov. Rovnako mi trochu prekážala čierno-biela farebnosť charakterov hlavných postáv, ktoré sa počas plynutia deja správali azda až príliš predvídateľne.

Napriek spomenutým drobným negatívam dvíham ruky v oslavnom geste a tlieskam, pretože na našom knižnom trhu sa objavila autorka, ktorej druhé meno by mohlo byť Deverauxová. A ešte raz podčiarkujem brilantnosť a rozmanitosť autorkinho jazyka, ktorý bol pre mňa príjemným osviežením po nespočetnom množstve prekladov, ktoré by kvalitou svojho textu mohli pokojne konkurovať strohému reportážnemu štýlu.

A na záver už poviem snáď len toľko, že mojej mamine sa Kliatba páčila až tak, že hneď si utekala kúpiť ďalšie dve Jankine knižky. :)

Späť